na burku môžeme nahliadať aj ako na fenomén masky, za ktorou sa môže žena skryť pred pohľadmi druhých, oddýchnuť si, byť sama sebou a uvoľnená pod látkou, ktorá znemožňuje jasnú identifikáciu jej individuálnych čŕt. Bola by to maska, ktorá nevytvára fasádu, nekreuje z človeka niekoho iného, ale naopak, ukrýva jeho vlastné reliéfy, z čoho by bolo možné vyťažiť aj istý psychologický zisk.
To však zďaleka nie je všetko, čo nám pri úvahách nad burkou napadne. V prvom rade je predstaviteľkou toho, čo sa deje už od čias prvých figových listov, teda obliekania. To, že sa odievame, má koreň v našej sexualite, hoci existuje i množstvo iných interpretácií, ako je trebárs ochrana pred chladom, zdobenie, vyjadrenie sociálneho statusu a podobne. Teórie obliekania sa však, našťastie, vzájomne nevylučujú, a tak sa môžeme priamo sústrediť na jeho sexuálne súvislosti.
hanblivosť ako ochrana
I ten najväčší Casanova môže ostať chladný pri žene, ktorá nemá žiadny ostych. Sexuálnej túžbe môže povoľná žena ukradnúť každú predstavu, pretože tým, že všetko odhalí, jej neposkytne žiadny tieň. A túžba sa živí práve z tône, nie zo svetla. Samozrejme, že nájdeme výnimky, ale tie sú len kontrastom k tomu, ako zbližovanie medzi pohlaviami skutočne funguje.
„Cudnosť je niečo, čo dodáva láske predstavivosť, aby nebola čisto fyzická.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.