Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Miesta pre ľudí a pár bláznov

.mirka Gúčiková .časopis .lifestyle

Koncerty, výstavy, zaujímavé príležitosti na šport a komunitné aktivity nepatria len do väčších miest. Miesto a program pre seba hľadajú ľudia na celom Slovensku.

nakukla som do obecnej knižnice a prešla mnou vlna nostalgie. Tá istá vôňa, na ktorú si spomínam z detstva, to isté zariadenie. Bola zaprataná starými knihami a menšia, ako som si ju pamätala z čias, keď som ešte dočiahla len po štvrtú policu. Spomenula som si na to, čo hovorila moja suseda. Naša dedina je smutná, ľudia sa zatvárajú do svojich domov a nežijú spolu. Hovorila, že jej otec mal kedysi doma veľa kníh a ľudia si k nemu chodili čítať. Ja som hľadala nových čitateľov pre moje knihy a knižnica mi prišla dosť veľká na to, aby sa v nej stretávali ľudia obklopení literatúrou, ktorú by si mohli požičať. S kamarátkami sme tam začali upratovať, rozbehli Klub pre ženy s malými deťmi, zháňame nové knihy a raz do týždňa máme otvorené aj pre čitateľov. Človek začne robiť niečo pre druhých tým, že chce spraviť niečo pre seba.

kino a sauna vo Zvolenskej Slatine

V každej dedine sú priestory, ktoré sa kedysi používali na kultúrne akcie a stretávanie sa, ale dnes chátrajú, alebo len zamknuté čakajú na prebudenie ako Šípkové Ruženky. V Zvolenskej Slatine mladí ľudia, ktorí spoločne vedú občianske združenie Slovenský skauting, 21. zbor Korčín, prebudili miestne kino. Málilo sa im robiť len aktivity pre deti, chceli, aby dedina poskytovala niečo aj pre starších. Martin Cerovský, ktorý vedie skautský zbor aj dobrovoľnícke aktivity, radí, že obnova premietania v kine vôbec nemusí byť náročná finančne ani organizačne. Potrebovali zohnať len dataprojektor. Filmy objednávajú na DVD od distribučných spoločností, vyhýbajú sa novinkám, licencia ich stojí okolo 35 až 60 eur. Elektrickú energiu a kúrenie podporuje obec a s dvojeurovým vstupným im tak na pokrytie nákladov stačí len dvadsať – tridsať divákov. Premietanie propagujú na sociálnej sieti a plagátmi.

Zvolenská Slatina začala žiť aj iným ako kultúrnym trojuholníkom „Dva kostoly – futbalový štadión – päť krčiem“. Skauti v lete organizujú hudobný festival GUČA umenia, upravili zarastený židovský cintorín, v záhrade skautského domu postavili lezeckú stenu. Aby bola záhrada využitá aj v zime, postavili v nej dedinskú saunu. Navrhol ju jeden zo skautov, študent architektúry Matej Fekiač, je to vlastne jeho prvá realizovaná stavba. Hoci ju stavali dobrovoľníci, náklady sa vyšplhali na 5 000 eur. Aktivisti ich pokryli z grantov aj darov od obyvateľov. V zime ju každý podvečer za dobrovoľný príspevok na drevo prenajímajú verejnosti.

Martin Cerovský hovorí, že ľudia v Slatine sa ochotne zapájajú do ich aktivít, niektorí prídu pomôcť na brigádu, iní požičajú náradie. Jediné, čo u nich nefungovalo, boli nedeľné popoludnia v skautskej záhrade. „Museli sme ich zrušiť, lebo tam chodilo veľmi málo ľudí. Občas sa stalo, že sme tam prišli len my a žiadne deti z dediny,“ vysvetľuje. Ako dôležitých hráčov začalo aktivistov vnímať aj obecné zastupiteľstvo. Mladému študentovi architektúry nechali navrhnúť plánovaný parčík uprostred dediny, Martin Cerovský zasa spolurozhoduje v komisii obce pre kultúru, mládež a šport a zverili mu aj komunikáciu obce s verejnosťou online. Dnes skauti riešia, čo bude s ich projektmi v budúcnosti. „My starší postupne odrastáme a máme problém zohnať mladých ľudí, ktorí by sa ochotne zapájali a pokračovali v našich rozbehnutých veciach,“ zdôveril sa.

bardejovská bašta ožila

Príbehy ľudí, ktorí robia niečo pre druhých, prináša neformálna konferencia Jump Slovensko. Na jej stránke jumpslovensko.sk nájdete desiatky inšpiratívnych príkladov najmä zo Slovenska. Tento rok na Jump-e v Banskej Bystrici svoj príbeh porozpráva aj Martin Cerovský. Minulý ročník v Košiciach sa zasa točil hlavne okolo ľudí a iniciatív na východe Slovenska a Bardejovská Bašta tam nemohla chýbať.

Keď sa aktivisti z OZ Different pýtali zástupcov mesta Bardejov, či by pre nich nemali priestor na komunitné akcie, dostali odpoveď: „Nič také nemáme, ak, tak len baštu.“ Túto možnosť, prekvapivo, prijali dobrovoľníci s nadšením. Nevyužívaná historická budova Hrubej bašty im vyhovovala, aj keď vedeli, že to nebude jednoduché, rýchle ani lacné. Od mesta síce dostali nájomnú zmluvu na 10 rokov za symbolické euro, stojí ich to však oveľa viac. Ako nájom sa počítajú všetky investície, ktoré v bašte OZ Different urobí. Začali žumpou, priviedli elektrické rozvody, postavili toalety, robia nutné úpravy v interiéri v súlade s pamiatkovým úradom.

Ako najväčšiu prekážku zatiaľ vnímajú zateplenie jedného z piatich poschodí, aby mohli v rozbehnutých aktivitách pokračovať aj v zime. Jana Jarinová z OZ Different hovorí: „Vedeli sme, že si berieme veľké „sústo“, no postupne sa pridávali ďalšie podmienky – od pamiatkarov, od možnosti elektrického kábla, ktorý sa dal pripojiť, od našich finančných možností...“ Možno to neznie ako dráma, ale na zateplení stojí a padá pol roka fungovania kultúrnokomunitného centra Bašta.

Niektorí sa aktivistov pýtajú, či nemajú strach, že im mesto upravené priestory po 10 rokoch vezme.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite