Štrajk z prvej ruky

.martin Mojžiš .časopis .spoločnosť

Sú občas také dni, keď sa čas zrýchli a dôležité veci sa dejú jedna za druhou. Má človek občas také šťastie, že je pritom, keď sa to deje.

A ak sa nenechá úplne pohltiť kolotočom udalostí a emócií, všeličo sa môže naučiť. Na vlastnej koži.

Počas štrajku vysokoškolských učiteľov som sa naozaj naučil niekoľko zaujímavých vecí. Tak napríklad to, ako vlastne takýto spoločenský pohyb vzniká. Nevzniká (prinajmešom tento nevznikol) tak, že by niekto dopredu všetko premyslel a vo vhodnej chvíli spustil. Vzniká tak, že doba jednoducho dozrie, niečo sa stane a v reakcii na túto udalosť sa odrazu vynorí niekoľko ľudí, ktorí sa predtým väčšinou ani nepoznali a v priebehu pár hodín zorganizujú vec, ktorá ich všetkých ďaleko presahuje.

Iniciatíva vysokoškolských učiteľov (IVU) a jej štrajkový výbor vznikli v pondelok 8. februára 2016. Viacerí budúci členovia IVU sa počas predchádzajúcich dvoch týždňov individuálne zúčastňovali na sprievodných akciách štrajku učiteľov materských, základných a stredných škôl. Nezávisle od seba nasávali atmosféru mítingov na námestiach, živej reťaze okolo Úradu vlády, diskusií v kníhkupectvách. Niekoľkí z nich iniciovali vyhlásenie akademického senátu Filozofickej fakulty UK na podporu štrajkujúcich učiteľov. A na spomínaný pondelok zorganizovali v átriu svojej fakulty stretnutie akademickej obce, na ktoré prišlo asi dvesto ľudí.

Pred týmto stretnutím sa sporadicky objavovali úvahy o jednodňovom symbolickom podpornom štrajku vysokých škôl, ale krátko pred stretnutím sa nikto nechystal vyhlásiť ani len toto minimum. Učitelia z nižších stupňov škôl boli po dvoch týždňoch ostrého štrajku unavení a finančne vyčerpaní, ich kolegovia z vysokých škôl boli bezradní. Prví rečníci hovorili dobre, ale nedokázali prekryť tú bezradnosť, ktorú sme všetci cítili. A potom to zrazu zaznelo: „My tých učiteľov základných a stredných škôl môžeme nechať vykrvácať, alebo sa za nich postaviť. Nevydávajme už podporné vyhlásenia, ale niečo urobme. Napríklad to, že vstúpime do štrajkovej pohotovosti a pokiaľ sa s požiadavkami učiteľov nebude nič diať, tak od pondelka štrajkujeme.“

Nemyslím si, že štrajk zamestnancov vysokých škôl vypukol v tom momente. Myslím, že vypukol o dve-tri desatiny sekundy neskôr, keď sa ozval búrlivý potlesk a hlasné výkriky: „Áno.“

basic instinct

To, čo sa dialo potom, bola pozoruhodná súhra spontánnych reakcií viacerých ľudí. Niekto si spomenul, ako vznikol v novembri ´89 v Umeleckej besede (ktorá stojí hneď naproti budove FiF UK) prvý koordinačný výbor Verejnosti proti násiliu. A tak sa na konci zhromaždenia z reproduktorov ozvala výzva, aby sa tí, ktorí chcú pracovať v štrajkovom výbore, stretli v jednom rohu átria. Zišlo sa ich tam dosť a po chvíli sa presunuli do voľnej prednáškovej miestnosti, kde sa uskutočnila prvá porada. Prítomní boli mnohí členovia Iniciatívy slovenských učiteľov (ISU), na ktorých podporu mal byť vysokoškolský štrajk vyhlásený.

Základná stratégia a konkrétny taktický plán vznikali rýchlo a hladko. Nijaká veľká diskusia nebola potrebná, všetko bolo odrazu zrejmé. A tak som sa dozvedel druhú zaujímavú vec. Ľudí, ktorí sa stretnú v takýchto situáciách, spája (alebo aspoň v tomto prípade spájal) spoločný základný inštinkt, ktorý v prvých chvíľach nesmierne uľahčuje komunikáciu. Vôbec si napríklad nepamätám akúkoľvek debatu o tom, či má byť štrajk na vysokých školách čisto solidárny, alebo či sa majú k požiadavkám ISU pridať aj nejaké ďalšie požiadavky, týkajúce sa len vysokých škôl. Neskôr som musel mnohým ľuďom vysvetľovať zásadný rozdiel medzi etickým rozmerom štrajku, ktorý je nezištnou pomocou, a štrajku, ktorý sa len priživuje na niekom inom. Ale na začiatku tá otázka vôbec nevznikla. Hneď bola odpoveď a bola krištáľovo jasná.

Podobne bezproblémovo vznikal časový harmonogram najbližších krokov. Hneď na nasledujúce ráno bola naplánovaná spoločná tlačová konferencia ISU a práve vzniknutej IVU. Jedna iniciatíva oznámila, že od budúceho pondelka prerušuje ostrý štrajk a prechádza do štrajkovej pohotovosti. Druhá oznámila, že do štrajkovej pohotovosti vstupuje okamžite a v pondelok prechádza do ostrého štrajku. Na prípravu tohto štrajku ostával teda necelý týždeň. To vyzerá ako pomerne dosť času, ale ďalšia vec, ktorú som sa pri tejto príležitosti naučil, je toto: Ak organizujete podobnú vec, tak všetko, čo vyzerá, že sa dá stihnúť, sa v skutočnosti stihnúť nedá, a napriek tomu sa to stihne.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť vyskúšať za 0,09 €

.diskusia
.neprehliadnite