Najskôr poviem, že účasť či neúčasť na voľbách nepovažujem za morálne opozity. V tomto sa nezhodnem s inak sympatickou kampaňou Hráme o veľa. Vzhľadom k povahe demokracie je, samozrejme, viac situácií, keď je voliť takmer povinnosťou, a povedal by som, že naozaj morálnou – tak to bolo v prvých slobodných voľbách, ale aj v roku 1998 či vo viacerých voľbách prezidenta. Ale tiež existujú situácie, keď nevoliť nie je prejavom nezáujmu a pasivity, ale skôr poznania, či dokonca morálneho posúdenia – tak som to s dovolením vnímal pri voľbe medzi Mečiarom a Gašparovičom.
Nakoľko sú nadchádzajúce voľby v tej či onej kategórii, je vecou individuálneho vhľadu do aktuálnej ponuky a tiež svedomia. Preto som neburácal, že teraz musí každý voliť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.