Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Českí poslanci vydali Andreja Babiša a Jaroslava Faltýnka na trestné stíhanie v kauza Čapí hnízdo.

Mozartovská swingers párty

.michaela Mojžišová .časopis .kultúra

Così fan tutte – také sú všetky (ženy), podpichuje v názve svojej opery Wolfgang Amadeus Mozart. Alebo všetci (muži)?, ...

... kontruje mu režisér najnovšej bratislavskej inscenácie Marek Weiss.

Mozartova opera má provokatívnosť vpísanú v rodnom liste. Súčasníkov dráždila bezočivým relativizovaním morálnych pravidiel, dnes dáva zabrať fantázii divadelných tvorcov.

Dej je v prvom pláne prostoduchý. Skeptik Don Alfonso nahovorí mladých dôstojníkov Guglielma a Ferranda, aby vyskúšali vernosť svojich snúbeníc. Chlapci prijímajú stávku a vydávajú sa na imaginárnu vojenskú výpravu. Vzápätí sa vracajú prezlečení za Albáncov, aby atakovali stálosť sŕdc Fiordiligi a Dorabelly. Dievčatá sa najprv pohoršene bránia, no kým sa šnúra intríg rozuzlí, obe snúbencom zahnú. A hoci sa v závere všetci spájajú v zmierlivom ansámbli, trpkosť bodky za komédiou je citeľná.

ľahšie na papieri ako na javisku

Così fan tutte nepatria k jednoducho inscenovateľným operám. Ak sa hrajú ako ľahkomyseľná prezleková maškaráda, vedia byť nudné, či dokonca trápne (veď ktorú milenku by oklamali nalepené fúzy?). Súčasné výklady sa zväčša nesú v temnejších tónoch (napríklad skvelá trpko-smutná inscenácia Michaela Hanekeho). No ambiciózne režijno-dramaturgické konštrukty sa ľahšie hádžu na papier, než sa prenášajú na javisko. To je sčasti aj prípad poľského režiséra Mareka Weissa, ktorý v Bratislave nanovo pripravil svoju koncepciu Mozartovho diela, odskúšanú už v Gdańsku a vo Varšave.

Weissov Guglielmo a Ferrando nie sú žiadne neviniatka – pofidérnu stávku uzatvárajú pri popíjaní a flirtovaní s dámičkami v erotickom klube. A nejde ani o netušenú zámenu: dievčatá ich prestrojenie okamžite odhalia. Najprv ho prijmú ako vtipné osvieženie všedného dňa. Zdesenie nastane až vtedy, keď komorná Despina na Alfonsov pokyn partnerov po ich boku vymení. Roztáča sa swingers party, počas ktorej sa erotický tlak mužov stupňuje a odpor žien – hoci sa najprv statočne držia „oficiálnych“ citov – slabne. Prvá podlieha ľahkovážnejšia Dorabella, ktorej zakázané ovocie zachutí, o čosi neskôr aj ušľachtilá Fiordiligi – tá, nanešťastie, k vymenenému snúbencovi zahorí hlbším citom.

Weissova vzťahová schéma vcelku funguje (akurát by sa mohla odohrávať na výtvarne vkusnejšom pozadí, než jej dáva starinou raziaca, nadčasovosť výkladu rozrieďujúca „art deco“ výprava Hanny Szymczak), jej účinnosť však závisí od dispozícií protagonistov a miery ich „chemickej reaktívnosti“. Rozdiel medzi prvou a druhou premiérou bol značný. Najmarkantnejšie sa prejavil pri postave Dona Alfonsa. Kým skvelý Peter Mikuláš v ňom zhmotnil pokušiteľa priam mefistovského typu, s neodolateľnou vokálnou charizmou a hereckým nadhľadom určujúceho temporytmus nemravnej hry, u alternujúceho Františka Ďuriača sa dal konštatovať iba výskyt interpreta na javisku.

Popri Mikulášovi bola ozdobou prvej premiéry česká sopranistka Jana Šrejma Kačírková (Fiordiligi), speváčka s pružným, farebným, dramaticky sýtym materiálom a nadštandardnou hereckou výbavou. No ani voči jej partnerom nemožno vzniesť žiadne výhrady. Monika Fabianová (Dorabella) a Daniel Čapkovič (Guglielmo) po viacerých dramatických románskych partoch našli vo filigránskom Mozartovi svoj druhý (pravý) domov, príjemne znel aj sýty lyrický tenor Juraja Hollého (Ferrando).

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite