No keby prišla, mali by zadlžené štáty a centrálne banky s úrokmi na nule ešte nejaký manévrovací priestor?
Správy z tohtoročného stretnutia bohatých a vplyvných vo švajčiarskom Davose signalizujú neistotu. „Pre finančné trhy to bol historicky najhorší začiatok roka,“ vyhlásil jeden z účastníkov, Tidjane Thiam, generálny riaditeľ Credit Suisse. Dopady hospodárskeho spomalenia v Číne, nízke ceny ropy, prepady akcií či politické krízové ohniská, kam sa oko obzrie, robili vrásky na čele hosťom výročného zasadania Svetového ekonomického fóra. Hoci sa na stretnutí veľa rozprávalo aj o módnych témach typu klimatické zmeny, inklúzia či nahrádzanie ľudských zamestnancov strojmi, planétu zjavne obchádza strašidlo novej recesie, ktorá by mohla tentoraz vzísť z problémov rozvíjajúcich sa krajín.
Vodu na mlyn obavám prilial aj Medzinárodný menový fond (MMF). V januári upravil svoju prognózu rastu globálnej ekonomiky na tento a budúci rok smerom nadol. V roku 2016 by svetové hospodárstvo malo narásť o 3,4 percenta, kým v roku 2017 o 3,6 percenta. V oboch prípadoch je to o dve desatiny percenta menej, než MMF predpovedal ešte v októbri minulého roka. Problémom opäť nie sú rozvinuté trhy, ale tie rozvíjajúce sa. A potom sú tu ešte riziká, vyplývajúce z množstva geopolitických tektonických zlomov, európsku migračnú krízu nevynímajúc.
Varovné signály zaznievajú aj z biznis sféry. Tim Cook, šéf spoločnosti Apple, komentoval minulý týždeň posledné štvrťročné výsledky svojej spoločnosti poukázaním na širšie globálne súvislosti: „Vidíme extrémne podmienky, neporovnateľné s čímkoľvek, čo sme zažili doteraz. Hlavné trhy vrátane Brazílie, Ruska, Japonska, Kanady, juhovýchodnej Ázie, Austrálie, Turecka a eurozóny boli zasiahnuté znižujúcim sa hospodárskym rastom, padajúcimi cenami komodít a oslabujúcimi menami.“
A tak sa množia komentáre, pripúšťajúce návrat krízy. Alebo sa hovorí dokonca o „kríze globalizácie“. Varovania tohto typu vychádzajú zo vzostupu popularity politikov ako Donald Trump alebo Marine Le Penová, ktorých riešenia sa točia okolo návratu k nacionalizmu a protekcionizmu. Ako príklad môže slúžiť komentár Martina Macka a Herwiga Weiseho, ktorý v januári zverejnil nemecký ekonomický týždenník Wirtschaftswoche. Autori v ňom kritizujú politiku nulových úrokových sadzieb, ktorú centrálne banky praktizujú už niekoľko rokov. Držia tak pri živote komerčné subjekty i vlády, ktoré mali dávno skrachovať. A kým zadlženie celosvetovo narastá, smerujeme k o to tvrdšiemu pristátiu v budúcnosti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.