Trápi ma, že nie sme slobodní

Vraví, že je to v ňom už od roku 1987, keď videl komunistické správy.
Juraj Kemka.

čím sú typické tvoje posledné dni?
Strašne mi bolo smutno, keď mi Adriana oznámila, že zomrel Anton Srholec. On mi v živote veľa zmenil. A veľa vecí som od neho prijal aj nevedomky.

nevedomky?
Áno. Lebo ujo Tonko.

.ako si ho poznal?
Vyženil som si ho. Bol dlhoročným priateľom rodičov mojej manželky. Celé to ťažké obdobie, keď nemohol kázať, prežili spolu. Vždy začiatkom roka chodil na ich rodinné stretnutie. Sedel za vrchom stola, doniesol skalické víno a všetci ho počúvali. Asi šestnásť hláv. A ja som sa k tomu stolu akosi pridružil.

.čo v tebe zmenil?
Vieru v Boha. Vďaka nemu to vo mne rozkvitlo.

.predtým si sa tým nezaoberal?
Zaoberal, ale plytko. Vďaka Tonkovi som šiel do hĺbky. Pamätám si napríklad, ako nás šiel sobášiť. Bol som síce pokrstený, ale nemal som prvú spoveď. On mi povedal: Tak to urobme!

.ako to prebiehalo?
Sedeli sme u neho v kuchyni. Dlho, až sa zotmelo. Iba sme sa rozprávali. A on zrazu hovorí: Už je hotovo. Čo je hotovo? Spoveď, máš to odfajknuté! Ale ja som vám ešte veľa nepovedal. A on: Všetko si mi povedal!

.tak poďme k roku 2015. Radosť roka?
Náš syn. Každý deň s ním je najväčšia radosť.

.smútok roka 2015?
Bezmocnosť zmeniť pokazené veci v tejto spoločnosti. Je to smútok, skoro až beznádej. Pri stretnutí s priateľmi to občas vyzerá tak, že všetko nie je až také zlé, ale potom sa vrátim opäť k smútku. Asi by som mal menej sledovať správy. A aj koniec roka bol smutný. Boli sme v Ríme v piatok 13. novembra, a to bola posledná kvapka. Hovorili sme si vtedy, nech sa ten rok už skončí. Juro Kušnierik, útok v Paríži, strašné.

.zážitok 2015?
Opäť je to spojené so synom. Prvýkrát sme ho vzali do New Yorku. Spoznávanie nášho milovaného mesta z jeho perspektívy bolo zážitkom. A Šimon to prijal. chcel napríklad ochutnať hot-dog. Pri každom stánku ukazoval: Toto! Kúpili sme mu „toto“, okamžite ho celý zjedol a potom začal zhlboka dýchať. Až vtedy sme zistili, že hot-dog bol s pálivým chilli. (Smiech.)

.tvoje najlepšie divadlo roka 2015?
Teatro Tatro, Majster a Margaréta. Je to ozajstne, autentické, s plným nasadením.

.kniha 2015?
Pravda o afére Harryho Queberta. Ale aj kniha Dagmar Šimkovej o jej živote v komunistickom väzení a Peroutkove prejavy zo Slobodnej Európy.

.ty si mal aký rok?
Výborný. Rodina, priatelia. A čistia sa mi priatelia. Som len s tými ľuďmi, s ktorými chcem byť. Je to kvalitnejší život. My tu priveľmi robíme to, čo sa patrí. Ale ja som si povedal, že už nebudem robiť veci, čo sa „patria“, ale tie, ktoré robiť chcem.

.ty sa už dávnejšie zapájaš do verejnej diskusie. Aj v roku 2015. Čo ťa k tomu vedie?
Mám to nejako v sebe. Sám som si dával otázku, prečo to robím. Začalo sa to ešte dva roky pred revolúciou, mal som vtedy trinásť rokov. Keď som pozeral televízne noviny, videl som, že je tam množstvo klamstva, hoci som takmer ničomu nerozumel.

.si z rodiny, kde ti o neslobodných pomeroch hovorili?
Nie. Práveže mi to nehovorili. Neviem, čo to bolo, ale videl som, že sú to žvásty a lži. Všetci tam napríklad vstávali a tlieskali. A v mojej trinásťročnej hlave som si to vyhodnotil, že to je čudné, akýsi vymyslený svet.

.keď prišla revolúcia, mal si 15.
A cítil som sa jej súčasťou. Mimochodom, odvtedy sa mi komunisti zhnusujú z roka na rok viac a viac. Pretože vidím, že neodišli. Sú tu stále. Hnevá ma to.

.tvoje vyjadrenia sa v roku 2015 týkali aj napadnutia Ukrajiny Ruskom.
Pýtam sa dokola Adrikinho brata, ktorý je chodiacou encyklopédiou, ako to bolo v histórii s ruskými ambíciami.