Ocitá sa na ulici.
Oblečená vo fialovom jarnom kabátiku. V dlani stíska rukoviatku kufra na kolieskach. Potrvá iba pár desiatok minút a príbeh – vzor ošúpe dušu tej ženy až na kosť. V najnovšom, tentoraz hranom filme Marka Škopa, ktorý nedávno získal na Medzinárodnom filmovom festivale v Toronte cenu FIPRESCI (cenu kritikov).
Kde bolo, tam bolo, bol raz v Edene strom, na ňom plod a pod ním Eva a Adam. Slovo dalo slovo a oni urobili, čo spraviť nemali. Prvotný hriech. Potom boli vyhnaní a splodili deti a prvotný sa zmenil na dedičný. Dodnes sa to s nami ťahá. Z pokolenia na pokolenie si ho prehadzujeme sťa horúci zemiak. Máva podobu zabíjania, klamania, zrádzania, ubližovania, a tak ďalej, a tak podobne, a okrem iného aj podobu alkoholizmu či egocentrizmu. Za chyby a zlyhania sa aj v milujúcich rodinách platí, nieto ešte v tých zaťažených závislosťou – látkovou, vzťahovou či inou, teda neslobodou.
Škopov film sa volá Eva Nová. Dostal meno po svojej hlavnej hrdinke. V minulosti žiarila na divadelných doskách, plátnach kín a obrazovkách televíznych prijímačov, dnes vyzerá vskutku katastrofálne. „Vždy ma zaujímali ľudia,“ vysvetlil svoju voľbu režisér, „ktorí sa dotkli pomyselného vrcholu, a potom sa prepadli na úplné dno. A snažia sa z neho dostať – to je príbeh, ktorý je už archetypom. Pretože som tentoraz chcel rozprávať aj o rodine a nefunkčných vzťahoch v nej, hrdinkou je žena – matka, najmä jej vzťah k synovi.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.