Tak najprv si ujasnime, kto bol Tony Judt. Ale nebude to jednoduché. Jeho etnická, národná, politická aj vedecká identita je komplikovaná. Judtovi predkovia utiekli pre pogromy z východnej Európy, teda z Ruska, Litvy či Poľska a napokon zakotvili v Británii. Judt bol sekulárny žid, ale to mu vôbec nebránilo, aby sionizmus, kibuce (ktoré zažil na vlastnej koži) či izraelskú politiku tvrdo kritizoval. Je rodený Londýnčan, má prestížne anglické školy, ale Britániu opustil a vlastnou voľbou sa stal Američanom. Táto krajina ho totálne dostala presne tak, ako sa v detstve zamiloval do Švajčiarska a v zrelých rokoch objavil Prahu. Ale Švajčiarsko je krajina vhodná na dovolenku, východná a stredná Európa je vzrušujúci výskumný objekt, no Amerika je krajina stvorená pre podanie špičkového výkonu.
Povolaním bol Judt historik, venoval sa najmä dejinám Francúzska a východnej Európy, ale vážnosť a rešpekt si získal skôr ako verejný intelektuál, ktorý sa vyjadroval k rôznym témam – od vojny v Iraku cez morálne zlyhania intelektuálov až po fungovanie voľného trhu. Do svojej dvadsiatky stihol byť angažovaným sionistom, marxistom aj kibucníkom a z tohto všetkého stihol do dvadsiatky aj vytriezvieť. Neskôr sa už opatrnejšie zaraďoval do ideologických kategórií, označoval sa síce za sociálneho demokrata, ale bavilo ho skúmať limity politických ideí a schopnosti ich obrody. To však neznamená, že sa bál zaradiť sa a kritizovať. Rád pranieroval napríklad svoju generáciu intelektuálov a politikov, ktorá dozrievala v šesťdesiatych rokoch.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.