archív čísel

najčítanejšie

  1. Dva zločiny tohto štátu
    prečítané 952x
  2. Prečo bola vojna v Iraku
    prečítané 579x
  3. Budú tu osady pre „bielych“
    prečítané 452x
  4. Nemôžem byť nezaujatý
    prečítané 442x
  5. Trójsky kôň
    prečítané 366x

týždeň klasické predplatné

Objednajte si polročné alebo ročné predplatné časopisu .týždeň!

týždeň webové predplatné

Chcete si prečítať časopis .týždeň cez internet? Zaplaťte si vstup do elektronického vydania jednou smskou.

hudba

články

rss
späť na vybrané číslo späť na vybranú rubriku

Veľká prehra Ivety Radičovej

.číslo 30/2010

Tajná služba patrí k základnej výbave slobodného štátu. Netreba preto spochybňovať jej zmysel. Treba však povedať aj bé – nový šéf SIS je pokračovaním katastrofy, ktorou tajná služba u nás dlhodobo je.

.štefan Hríb

25. júl 2010 | prečítané 4292x | reagovalo 7 ľudí

Tajná služba na Slovensku vznikla v roku 1993 pod Mečiarovým dohľadom. Vznikla ako predĺžená ruka hrubej vlády, ako jej mocenský nástroj proti kritikom a aj ako ďalší kanál jej obohacovania sa. V tom čase neboli do SIS prijatí mladí začínajúci profesionáli či bývalí odporcovia neslobodného režimu, naopak, vrátili sa do nej poslušní, či dokonca kriví ľudia, vrátane bývalých príslušníkov ŠtB. SIS vtedy riadili Mečiarovi ľudia Mitro s Cibulom, obaja bývalí komunisti. A vybudovali ju na svoj obraz. A hoci ešte nešlo o lexovskú karikatúru tajnej služby, nebol to vábny obraz. Slovensko nedostalo v SIS ochrancu svojej slobody, ale nekontrolovateľnú inštitúciu sovietskeho ducha, zameranú na intrigy a aktuálnu moc. Mitro síce v roku 1995 odmietol premenu časti tajnej služby na Mečiarovu detektívnu kanceláriu a radšej odišiel, ale možnosti zneužívania SIS boli položené už v jej základoch. Mitrov nástupca Lexa všetko len zdokonalil. Účasť SIS na únose prezidentovho syna, sledovanie novinárov či opozičných politikov a jej pokračujúce zneužívanie na profit privilegovaných skupín podnikateľov prekryli fakt, že SIS bola už pred Lexom chorou inštitúciou.

Tak sa stalo, že po páde mečiarizmu sa Mitro, ktorý proti Mečiarovi po roku 1995 naozaj všeličo urobil, v roku 1998 znovu vrátil. Tým však pokračovala koncepcia SIS ako štátu v štáte, do ktorého nikto nedovidí, pričom vyvolení z neho ťažia (aj finančne). Mitrovci zatiahli do svojej rokmi naučenej hry aj novú moc a výsledky prišli rýchlo – Dzurinda, ktorý mal byť od roku 1998 alternatívou, a nie pokračovaním mečiarovských spôsobov, mal zrazu k dispozícii čudné nahrávky. Objavili sa napríklad rozhovory advokáta Valka s Petrom Steinhubelom a šéfa FNM Kaníka s Poórom, ktoré mali premiérovi pomáhať v spore o Naftu Gbely. Neskôr prišlo v spolupráci so skazenou finančnou políciou odpočúvanie nepohodlného Romana Kvasnicu, a ešte neskôr aj odpočúvanie denníka SME. V tom čase už SIS neunášala ani nevraždila, už bola zneužívaná „len“ na politické a ekonomické záujmy. Namiesto ochrany záujmov tohto štátu slúžila premiérovi, konkrétnym politickým stranám, a sebe samej.

Mitrov pohár pretiekol, keď v roku 2003 prijal za svojho zástupcu bývalého novinára Petra Tótha, ktorý tesne predtým zinscenoval naivnú faxovú intrigu proti ministrovi vnútra Palkovi. Na tlak KDH a SMK vtedy Mitro konečne padol.

Ale jeho nástupca Pittner nebol lepší – ako človek SDKÚ vtiahol SIS do Dzurindovej hry okolo takzvanej skupinky. Aj tým bola slovenská tajná služba zdiskreditovaná, pretože sa ukázalo, že aj za relatívne prijateľných vlád nie je strážcom slobody, ale najmä lacnou slúžkou konkrétnych premiérov a ich strán.

Po nástupe Ficovej vlády akoby škandály okolo SIS utíchli. Ale stalo sa to len preto, že najväčším škandálom bola samotná vláda a jej členovia. SIS neprešla premenou, len sa dostala do Ficovho tieňa. Ale spôsob, akým prišiel práve Fico k údajom o financovaní SDKÚ alebo k faktom o tunelovaní Braniska, je veľavravný. Rovnako je veľmi pravdepodobná angažovanosť ľudí SIS v hanebnej kauze Hedvigy Malinovej.

Až po týchto voľbách prišla skutočná šanca na zmenu tajnej služby. Iveta Radičová ako premiérka mala jedinečnú šancu očistiť SIS nielen od skompromitovaných ľudí a ich mnohoročného biznisu s informáciami, ale aj od priameho zasahovania politických strán. Lenže nedokázala to. Rastislava Káčera ako nestraníka nepresadila, a jej súhlas s Mitríkom, poslušným Dzurindovým človekom, ktorý spoluzakladal SDKÚ a bol jej neviditeľným poslancom, je jej fatálna prehra.

SIS s riaditeľom, o ktorom rozhoduje prezídium SDKÚ, nie je a nebude moderná tajná služba, ktorá chráni našu slobodu, ale opäť len zneužiteľný nástroj záujmov jednej politickej strany. Toto má byť návrat k ideálom Novembra?

.štefan Hríb

priemerné hodnotenie: 4  ~  hodnotilo: 81
 
1 2 3 4 5

ohodnoťte článok od 1 do 5

Facebook vybrali.sme.sk Tlač

Diskusia (7)

  1. .siS od .majsa | 7. august 2010 18:26

    SIS je hanbou Slovenska. V iných štátoch chráni záujmy štátu a jeho občanov.

  2. .a je to od .arzen | 2. august 2010 21:44

    Prosím Vás - Rastislava Káčera ako nestraníka- je orientovaný pro-americky a pán Mitrík tak isto. Tak aké obavy.

  3. .waldo od .ivanko33 | 1. august 2010 18:46

    Nuž niet nad odborníkov na Kajmanské ostrovy,nikto na nich nemá..

  4. .prehier bude ešte viac od .sy | 27. júl 2010 00:40

    Budú to dopady neprincipiálneho ponechania p.Dzurindu v úlohe predsedu strany.Pozícia ministra zahr.vecí je straníckou kompromisnou dohodou a navonok odmenou za to, čo urobil dobré v medzinárodnej politike.Ale pre SDKU vo vnútri to bol danajský dar. Chyby,ktoré sa napáchali " kamarátstvami" v strane i s omylmi napr .dlho i s delenou SMK, takto budú spoluvinníci a odmenení lojalitou k nemu zastierať i pre udržanie vlastných pozícií. Je pritom sebazničujúce i pre SDKU pre najbližšie voľby brzdiť dnes možnosť presadzovať čestné zámery premiérky a uberať jej z kreditu a tým i celej koalícii. Ach, tá čertovská stranícka demokracia. A "oči pre plač"jej júnových voličov ...

  5. .naco je nam tajna Sluzba od .mathe | 26. júl 2010 23:38

    Ktora za 20 rokov existencie nedokazala nic iba korumpovat okradat a zastrasovata unasat ludi . Preco by mal niekto spehovat mna nas obcanov SR ? Naco mame policiu a armadu ? SIS je na case zrusit !

  6. .k Tvojmu prispevku... od .mattie | 26. júl 2010 14:10

    sef SIS bude sluzit tak ako kazdy doterajsi boss. cize najviac premierovi. sef Sdku tam nie je naveky. z logiky veci vyplyva, ze sef SIS sluzi premierovi. Premier vedie bezpecnostnu radu statu, ma vsetky informacie, nie sef nejakej strany. Este chvilu bude novy boss s loajalitou vahat, je Spisiak a tak. ale potom bude konat tak ako sa patri. clanok Danisa je omyl. ina vec je, kto a ako Mitrika presadil. No to je uz za nami. Teraz sa pise nova kapitola.

  7. .dzurinda... od .dedeon | 25. júl 2010 23:10

    ...velí vláde,všetko po starom. Nový šéf tajnej služby Karol Mitrík od začiatku vyzerá ako nominant premiérky Radičovej. Zdanie však klame. Riaditeľ SIS nie je Radičovej človek, ale skôr Dzurindov. Mitrík patrí k zakladateľom SDKÚ a blízkym spojencom Dzurindu priamo v ,,jeho" okrese (Spišská Nová Ves). Dnes je členom Ústrednej rady SDKÚ, teda širšieho vedenia strany. Premiérka chcela riešiť šéfa SIS už pred týždňom. S tým, že aspoň do tejto funkcie si dosadí vlastného človeka - a nie nominanta Prezídia SDKÚ (Dzurindu). Jej rozbeh však veľmi rýchlo schladil predseda strany. Dzurinda svojej podpredsedníčke Radičovej vysvetlil, že nomináciu na riaditeľa SIS predkladá Koaličnej rade SDKÚ. Strana. Presnejšie: že o mene šéfa SIS bude rozhodovať Prezídium SDKÚ. Nie Krstiteľ Balász... Premiérka ešte chvíľu protestovala. Zablokovala nomináciu Hudeca, sekretára SDKÚ, ktorého do SIS pretláčal Dzurinda. Pokúsila sa presadiť vlastného kandidáta, ktorého zas zamietlo Prezídium SDKÚ. A nakoniec ustúpila. Dzurindov tím podsunul do hry o SIS Mitríka. Radičová si ho ,,vybrala". Prezídium SDKÚ ho schválilo. Takže: šéf tajnej služby bude podliehať premiérke len formálne. Reálne bude podliehať tým silnejším. Výber šéfa SIS potvrdil jeden nepríjemný a ťažko udržateľný paradox. Premiérka má zodpovednosť, ale nemá reálne právomoci. Kedykoľvek chce niečo urobiť, musí sa opýtať. A nielen koaličných partnerov. Pýtať sa musí aj vlastnej strany. Tento stav je zvrátený. V prípade premiérky Radičovej je však pochopiteľný. Profesorka Radičová odmieta tradičnú, mocenskú politiku. Namiesto nej hlása nový, nekonfliktný štýl, žiadne spory, bratskú spoluprácu, večný mier... Iste, sú to pekné vidiny. Len sa pri nich potom netreba čudovať, keď tradičnú "tvrdú politiku" robia tí druhí. Tí, ktorí silu a moc nikdy neodmietajú.(D.Daniš) ,

Pridať komentár
captcha

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia Newsletter RSS Predplatné Články z tlačených vydaní Kontakty

Copyright © 2009 - 2010 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM