archív čísel
najčítanejšie
-
Nebude to guláš
prečítané 3262x -
Protestmi k revolúcii?
prečítané 2508x -
Prezident?
prečítané 1176x -
Gorila je problém
prečítané 593x -
Egyptu hrozí biblická katastrofa
prečítané 589x
týždeň klasické predplatné
Objednajte si polročné alebo ročné predplatné časopisu .týždeň!
týždeň webové predplatné
články
rss
Preukazovanie pôvodu majetku
Rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým zrušil zákon o preukazovaní pôvodu majetku je potrebné rešpektovať. Len čo bude zverejnené odôvodnenie rozhodnutia, bude možné ho podrobiť aj odbornej kritike.
.daniel Lipšic20. september 2008 | prečítané 2627x | reagovalo 5 ľudí
...pokračovanie nájdete v aktuálnom čísle na stánkoch
Diskusia (5)
-
.nesúhlasím od .martin Šechný | 3. október 2008 18:00
Pána Lipšica si vážim, jeho príspevok ku smerovaniu nášho štátu hodnotím ako výrazne pozitívny. Ale nemôžem súhlasiť s jeho názormi v článku. Retroaktivita v tomto zákone je podľa mňa nevhodná. Stotožňujem sa s postojom Juraja Petroviča. Dôkazné bremeno nie je až taký jednoznačný problém. Na jednej strane čiastočne prenesenie dôkazného bremena na odporcu už máme v iných súvislostiach, ale na druhej strane musíme pamätať na prezumpciu neviny odporcu. Obávam sa, že tento zákon by umožnil nespravodlivo odsúdiť nevinných ľudí. Ja nie som právnik, z laického pohľadu zaraďujem preukazovanie pôvodu majetku s trestnou dohrou k trestnému právu a teda malo by to byť riešené v trestnom práve, nie v ústavnom zákone. Ak nevieme chytiť podvodníkov, ktorí sa nelegálne obohatili na privatizácii a štátnom majetku (lebo asi tu je motivácia pre tento zákon), potom buď máme deravé trestné právo alebo nekonajúcich úradníkov v trestnom konaní (polícia, prokuratúra, súdy) a nekonajúcich úradníkov v daňovej, colnej správe, NKÚ atď. A teraz k spôsobu prijatia zákona. Z laického pohľadu považujem prijatie ústavného zákona ústavnou väčšinou v parlamente za to isté ako novelizáciu ústavy, pretože má potom pre občana takú silu ako ústava. Zmena ústavy je závažná vec, nesmie byť len "procedúrkou" pre malú skupinku občanov s delegovanými právomocami - pre poslancov. Dokonca keď ide o protiústavný zákon, potom by som povedal, že opätovné hlasovanie za tento zákon je nelegálne a možno by malo byť asi aj trestné. Môj názor na zmeny v ústave a spornosť zákonov som už napísal v diskusii k článku "O ústavnom delíriu".
-
.k poslednej vete p. Petrovica od .stanislav Takac | 26. september 2008 11:18
I keby bol ustavny zakon v rozpore s cl. 1 alebo 2 terajsej ustavy, ustavny sud by ho za neplatny nemohol vyhlasit, kedze o sulade ustavy s ustavnymi zakonmi nema kompetenciu rozhodovat (napokon to ani nie je spomenute v cl. 125). Na vrchole nasho pravneho poriadku je totiz nielen ustava, ale aj ustavne zakony, takze v pripade rozporuplnosti by malo nastupit pravidlo Lex posterior derogat legi priori, takze by islo vlastne o nepriamu novelizaciu ustavu v tomto konkretnom pripade.
-
.rE: K poslednej vete p. Petrovica od .juraj Petrovič | 26. september 2008 13:02
Mohol, pretože by neposudzoval súlad samotného ústavného zákona s ústavou, ale ústavnosť procedúry jeho prijatia. A ak je samotné hlasovanie o takomto zákone protiústavné, nemôže byť ústavný zákon ani len platný, nieto ešte účinný, aj keby ho hneď schválilo všetkých 150 poslancov NRSR. Ide o to, že samotným hlasovaním by prekročili svoju právomoc, danú im ústavou, keďže ako súčasť orgánov verejnopolitickej moci (inak povedané ako štátny orgán) smú konať "iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon" (viď čl. 2, ods 2 Ústavy). Teda nesmú schvaľovať zákony, ktorých obsah už ústavný súd označil za jednoznačne protiústavné. Takéto poverenie by im podľa mňa mohlo dať len kladné poverenie úspešného referenda o zmene ústavy. Keďže štátna moc pochádza od občanov, môžu podľa mňa občania priamou formou rozhodnúť o tom, že zmenia ústavu aj do podoby, ktorá je doteraz protiústavná. Na Slovensku totiž máme suverenitu ľudu a nie parlamentu, v tom je podľa mňa základný problém vnímania otázky čo parlament sám (aj keď ústavnou väčšinou) môže, alebo nemôže.
-
-
.riešenie od .jo | 24. september 2008 06:09
n jeden z ďalších, ktorý by sa nedal v praxi použiť. Možno že by stačilo ak by sa na ľudí ktorý sú v hocijakej forme platený z verejných financií, pred začatím pracovného vzťahu museli hodnoverne dokázať nadobudnutie majetku. Ak by to nedokázali boli by diskvalifikovaný. Samozrejme platilo by toto pravidlo aj pre súčasných "zamestnancov" v hocijakom pomere sú. či už prezident, predseda vlády poslanec alebo členovia dozorných rád ktorý zastupujú štát, riadiaci pracovníci v akomkoľvek sektore. a vždy pri novom nástupe alebo pri uchádzaní sa museli by deklarovať pôvod ich majetku. Viem že zákon by sa dal ľahko obísť a pred nástupom by bol majetok dočasu zmenil majiteľa. Ale zábavné by na tom bolo ak by vstúpil do platnosti....... - možno to čom som napísal je nemožné zrealizovať alebo by to v konečnom dôsledku len zbyrokratizovalo samotný proces.
-
.nesúhlasím od .juraj Petrovič | 23. september 2008 01:42
a to hneď z niekoľkých dôvodov. Pán Lipšic argumentuje kriminálnym pôvodom majetku a premlčaním. Tvrdí, že sa jedná o nepravú retroaktivitu. Ak mi ale zákon stanoví povinnosti nad rámec tých, ktoré platili v dobe nadobudnutia majetku (napr. uschovanie dokladov o jeho nadobudnutí po dobu 5, resp. 10 rokov) a teraz zrazu dostanem zákonom nadelenú povinnosť neobmedzene do minulosti preukazovať pôvod majetku, jedná sa podľa môjho názoru o klasický prípad pravej retroaktivity. V tomto prípade sa totiž nedá vychádzať z klasickej definície pravej retroaktivity, ktorá hovorí, že vznik právnych vzťahov sa posudzuje podľa novo prijatej normy, v tomto konkrétnom prípade treba skúmať, či sa subjektu práva nestanovujú nové povinnosti, o ktorých v dobe vzniku právnych vzťahov (čiže nadobundutia majetku a povinností s tým spojených) nemohol nič tušiť. Nikto nemohol pred povedzme 12 rokmi tušiť, že bude raz musieť preukazovať pôvod svojho legálne nadobudnutého majetku. Nemohol to tušiť ani pred dvoma rokmi a tak mohol kľudne skartovať doklady o jeho legálnom nadobudnutí. Dnes by sme tu mali zákon, ktorý by mu ale de facto pod hrozbou sankcie prepadnutia majetku nariaďoval uchovávať podobné doklady doživotne, ba dokonca by to mohol nariaďovať aj jeho dedičom, lebo aj oni by mohli byť v situácii, kedy by museli preukazovať pôvod zdedeného majetku. O tejto povinnosti ale subjekty práva v čase nadobudnutia majetku logicky nemohli vedieť a preto sa podľa mňa jedná o pravú retroaktivitu, spojenú s obmedzením práva na ochranu majetku a porušením prezumpcie neviny. A to je zas porušením čl. 1, 1. vety Ústavy. Preto si myslím, že schválením takéhoto ústavného zákona by NRSR porušila čl. 2, ods. 2 Ústavy a takýto ústavný zákon by mohol byť aj ústavným súdom prehlásený za neplatný.
Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.
Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM