Diskusia (6)

1. .aD poslankyňa NR SR od .vot | 11. október 2008 18:00

   Neveril som, že to niekedy napíšem, ale musím sa stotožniť s prof. JUDr. Katarínou Tothovou, DrSc. z listárne .týždňa č. 42/2008. .

2. .bezospornosť od .martin Šechný | 3. október 2008 18:00

   Súhlasím s ústredným názorom v článku - že nemožno prijať zákon, ktorý už je považovaný za protiústavný, a to ani ústavnou väčšinou ako ústavný zákon. Ale nepáčia sa mi ostatné argumenty o nezmeniteľnom jadre ústavy, základných právach a slobodách atď. Myslím si, že takto staviame ilúziu o demokracii, o jedinej pravde, o najvyššej spravodlivosti. Veď predsa raz napísaná ústava celkom prirodzene môže obsahovať chybu, mylný právny názor, nesprávne pochopené práva a slobody. Môže sa stať, že v budúcnosti sa tak veľmi zmenia územné, národné, medzištátne, spoločenské a ďalšie podmienky, že bude nevyhnutné ústavu prispôsobiť novým podmienkam. Veď posledné dve potreby radikálnej zmeny boli len nedávno - 1989, 1992. Zmena ústavy môže byť taká radikálna, že bude považovaná za zmenu jadra ústavy. Čo potom? Budeme sa tvrdohlavo brániť a trvať na historických riešeniach? Preto by hlavne konzervatívci nemali trvať na nezmeniteľnosti, názory, postoje, pravidlá treba opakovane kriticky posudzovať. Na druhej strane som za to, aby sa jadro ústavy chránilo pred príležitostnými zásahmi. Viac by sa mi páčilo, keby zmeny ústavy boli možné len veľmi zdĺhavým a komplikovaným procesom a toto pravidlo by bolo napísané jasne a jednoznačne v ústave. Napríklad - zmena ústavy by musela byť prijatá ústavnou väčšinou v parlamente, súhlas by museli vyjadriť vo veci príslušní predstavitelia výkonnej moci aj súdnej moci, tiež súhlas by museli vyjadriť občania v referende, celý proces by mal určenú dobu na odborné aj verejné diskusie, aby sa každý mohol k veci vyjadriť, aby si zmenu nemohol vynúť len jeden politický tábor, dajme tomu od návrhu po účinnosť zmeny ústavy by muselo uplynúť 5 rokov. Čiže postup, ktorý umožní potrebné zmeny, ale bráni ústavu voči chvíľkovým deformáciám. Ja vidím terajší problém niekde inde. Tým je spornosť právnych noriem. Predstavme si extrém - v ústave je napísané, že platí A. Prijmeme ústavný zákon, čiže zmeníme ústavu a dopíšeme nový paragraf, že neplatí A. Čo teraz? Platí alebo neplatí A? Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou. Keď rozhodne, že nejaký zákon nie je v súlade s ústavou, potom zrejme našiel sporné tvrdenie, ktoré zjednodušene vyzerá ako uvedený príklad s A. Bezospornosť právnych noriem je v ústave sformulovaná ako ústavný princíp právnej istoty. Riešenie sporných stavov sa rieši tak, že platí nadradená právna norma a ak sú sporné normy rovnako silné, rozhodne súd. Ak už súd rozhodol, obídenie rozhodnutia parlamentom je porušením aj ústavného princípu právnej istoty aj princípu deľby moci v štáte, aj spôsobu demokratického rozhodovania v štáte. Na záver chcem vyjadriť poľutovanie nad tým, že práve právnici sú takí tupí, že nepoznajú ústavu, alebo si myslia, že môžu porušovať ústavu.

3. .dalšia pozámka od .tP | 30. september 2008 17:44

   Aj keď s Vašim názorom pán Šebej súhlasím, nedá mi nepoukázať na jeden argument, ktorý stojí na vratkých základoch. Citujem: "A ak dobre rozumiem článku 93 platnej slovenskej ústavy, tak zákon o preukazovaní pôvodu majetku obsahuje veci, o ktorých by nebolo možné usporiadať referendum, lebo referendum nemožno usporiadať o nijakom obmedzení základných práv a slobôd, a tento zákon ich dokázateľne obmedzuje - konštatoval to aj Ústavný súd. Prečo si niekto myslí, že to, o čom nesmie rozhodnúť ani nadpolovičná väčšina všetkých voličov v referende, ba ani všetci slovenskí voliči do poslednej nohy, ani celý ľud, ak to smiem tak povedať, o tom smie rozhodnúť hociktorých 90 poslancov slovenského parlamentu?" V odseku 3 článku 93 ústavy sa píše: "Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. " Znamená to etda podľa Vás, že aj dane, odvody a štátny rozpočet sú materiálnym ohniskom ústavy a že ak o nich nemožno uspriadať referendum, tak by o nich nemali mať právo hlasovať poslanci v parlamente ?

4. .len jedna poznámka na okraj: od .juraj Petrovič | 22. september 2008 17:50

   ústavný zákon o predĺžení funkčného obdobia volených zástupcov tu už bol - Ústavný zákon č. 332/1998 Z.z. o predĺžení volebného obdobia orgánov samosprávy obcí zvolených vo voľbách v roku 1994. Takže tento ústavný precedens tu už máme, aj keď sa týka "iba" samosprávy.

5. .o ústavnom delíriu od .vot | 22. september 2008 17:02

   Pán Šebej klobúk dolu a v poslednej dobe to bolo to najzaujímavejšie čítanie a samozrejme aj na premýšľanie. Vďaka patrí aj redakcii .týždňa, že dala možnosť istej komparatistike dvoch článkov na rovnakú tému (Preukazovanie pôvodu majetku, O ústavnom delíriu), avšak s kvalitatívne a argumentačne odlišnými stanoviskami resp. právnymi názormi o to viac, že navrch majú v tomto prípade čo je paradox práce laici. Ak sa nemýlim tak ste čerpali čo ste i priznal od Juraja Petroviča, a jeho podobné názory som čítal dávnejšie na jeho blogu sme k podobnej téme z hľadiska materiálneho ohniska Ústavy kde sa podobne vyjadroval. A ak by tento článok náhodou čítal i český ústavný sudca JUDr. Pavel Holländer chcel by som ho touto cestou pozdraviť pretože mi to pripomenulo semináre s ním, ktoré pokladám za to najlepšie čo mohlo študenta na PF postrehnúť. Ďakujem. Považoval som JUDr. D. L. už za vyzretého právnika, ale za toto čo tu po právnej stránke predviedol ma „skoro zdvíhalo zo stoličky“ a ak by to urobil ako člen Muftiho kolalicie v 90-tych rokoch alebo ako člen Fikovej terajšej koalície, iste by ste ani Vy pán Šebej vo svojej „oponentúre“ nebol taký ústretový i keď ste ho samozrejme nešetril... Som úprimne rád, že i tak fundamentálne blízka strana ako je OKS, ktorej predstavitelia tiež prispievajú do .týždňa si zachovávajú triezvu hlavu a nemennú líniu v podobe argumentov a tým vytláčajú populizmus ich ideovo blízkych kolegov z radov „všetkých kresťanských demokratov“. To ma len utvrdzuje v presvedčení, že politik - právnik nech má dovtedy akékoľvek dobré názory a činy nie je v mnohých teda vo väčšine prípadoch tá správna kombinácia a treba byť vždy veľmi obozretný čo hlása... Ale to som naozaj nečakal.

   • .rE: O ústavnom delíriu od .vot | 22. september 2008 17:25

     Ešte som zabudol na jednu vec, ktorá je naopak autorom na druhej strane troška jednofarebná a to je: Pasáž „.nepísané neznamená neexistujúce“ Opomínate jeden zásadný fakt a to, že Ústavným zákonom č. 90/2001 Z.z. z 23. februára 2001, ktorým sa v SR histórii najzásadnejšie menila a dopĺňala Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa taktiež opomenulo na podobný ústavný článok 9 českej ústavy. A to bola predsa prvá Dzurindova vláda, kde na „deväťdesiatke“ pracovali predsa len iní ústavní právnici a filozofovia práva a preto by ma zaujímalo či aj ich by ste nazvali nepríliš múdri ľudia ?

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.