Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pôrodný azyl

.iveta Aldana .lucia Lišiaková .veronika Pizano .časopis .spoločnosť

Po vstupe do nemocnice v Hainburgu chýba typický nemocničný pach. Necítite stiesnenosť, ktorú vo vás vyvolávajú slovenské nemocnice so svojimi bielymi kachličkovými stenami a neónovými svetlami.

Vyveziete sa na druhé poschodie a nesmelo sa obzeráte, do ktorej chodby vojsť. Sestrička zbadá vašu neistotu a pýta sa, čo hľadáte. Neviete po nemecky, tak len zahabkáte: Gynekologia? Sestrička sa usmeje a prejde na slovenčinu a navedie vás do správnej chodby, kde už čaká vyše 20 ľudí.

Je prvý piatok v mesiaci, pol dvanástej predpoludním a v miestnosti na druhom poschodí hainburskej nemocnice zaberajú ženy v rôznych stupňoch tehotenstva všetky stoličky. Pri nich postávajú ich partneri. Všetci sa rozprávajú po slovensky.

Ešte donedávna sa prehliadka hainburskej pôrodnice organizovala len raz za mesiac. Miešali sa na nej Rakúšanky so Slovenkami, väčšina komunikácie bola v nemčine. Primár oddelenia, Gottfried Gamperl, sa však rozhodol vyjsť Slovenkám v ústrety a zaviesť pre ne slovenskú prehliadku. Záujem o pôrod v Hainburgu zo strany Sloveniek každým rokom stúpa. V roku 2013 tvorili Slovenky pätinu z viac ako 500 rodiacich žien v tejto nemocnici, v roku 2014 už v Hainburgu porodilo 230 Sloveniek zo 633 pôrodov.

Zuzana z Bratislavy absolvovala svoj prvý pôrod v Banskej Štiavnici. Tvrdí, že ak by druhýkrát nerodila v Hainburgu, myslela by si, že jej prvý pôrod bol v poriadku: „Pri prvom pôrode som prišla do nemocnice v Banskej Štiavnici s odtečenou plodovou vodou a rozbehnutým pôrodom, čiže bolesti boli akútne. Čakala som milšie slovo a srdečnejší prístup. Počas pôrodu mi sestričky hovorili: Nekričte, všetci tu spia, rýchlo tlačte, lebo vaše dieťa sa zadusí.“ Zuzanu šokoval autoritatívny prístup personálu. „V Hainburgu ma všetci privítali s úsmevom, dokonca sme vtipkovali,” spomína na druhý pôrod Zuzana a zdôrazňuje, že ideálny pôrod nie je o nadštandardnej izbe, ale o nadštandarde v podobe prístupu.

.aj za peniaze
Slovenky utekajú zo slovenského pôrodníctva a od slovenského personálu, ale paradoxne, hainburská nemocnica by nemohla fungovať bez slovenských lekárov a sestier. Wiliam Lokša bol prvým slovenským lekárom, ktorý v nemocnici v Hainburgu po revolúcii začal pracovať. Tvrdí, že jeho slovenské pacientky majú nepríjemné zážitky zo slovenských pôrodníc. Myslí si, že v Hainburgu oceňujú najmä priateľský prístup a príjemné prostredie: „Naše oddelenie je malé, má tridsať postelí – polovica je gynekológia, druhá polovica pôrodnica a šestonedelie. Pôrodné sály a ambulancia sú na malom priestore, a preto to u nás vyzerá, ako keby ste boli doma alebo niekde v hoteli, nie je to žiadne nemocničné monštrum. Ženy si cenia, že je tu pokoj, každý každého pozná. Pacientiek nie je veľa, a tak sestry aj doktori majú dobrý kontakt s rodičkami.”

Časť Sloveniek, ktoré minulý rok rodili v Hainburgu, mala trvalý pobyt v Rakúsku, takže za pôrod nemuseli platiť. Tie s trvalým pobytom na Slovensku si pobyt v rakúskej nemocnici musia zaplatiť, každý deň v rakúskej pôrodnici ich vyjde na 584 eur. Pri priemernom čase hospitalizácie štyri dni a zarátaní všetkých povinných vyšetrení sa celková suma blíži k 2 500 eurám. Niektoré ženy preto zvažujú odchod z nemocnice jeden alebo dva dni po pôrode. Nemocnici však musia predložiť potvrdenie, že majú na Slovensku zabezpečenú starostlivosť. Od októbra 2013 slovenské zdravotné poisťovne preplácajú pôrod v zahraničí, a to do výšky približne 600 eur. Hainburská pôrodnica nie je jedinou zahraničnou nemocnicou, ktorú si slovenské matky volia. Niektoré preferujú Česko, konkrétne pôrodnice vo Vyškove, Brne alebo Břeclavi.

Aj keď zatiaľ v Česku nerodí toľko slovenských žien ako v Hainburgu (v Břeclavi do septembra 2014 porodilo 22 Sloveniek), ich počet z roka na rok rastie. Hovorkyňa břeclavskej nemocnice Radomíra Schweitzerová si myslí, že za záujmom Sloveniek o pôrod u nich je rešpektovanie želaní rodičky, pôrodných plánov a individuálny prístup. Nemocnica má aj nižšiu perinatálnu úmrtnosť (2 ‰) ako je národný priemer (4 až 5 ‰).
„Rodila som v Českej republike a služby, možnosti a prístup sa nedajú so Slovenskom porovnať, žiaľ, Slovensko má čo dobiehať. Veľmi rada pôjdem aj svoje druhé a možno aj tretie dieťatko porodiť do Česka,” hovorí Lenka, ktorá rodila vo Vyškove.

.rodiť doma
Na Slovensku sú však aj ženy, ktoré v pôrodnici na Slovensku rodiť nechcú a pôrod v zahraničí si buď nemôžu dovoliť, alebo nadobudli voči pôrodniciam ako takým nedôveru. Preto chcú domáci pôrod. „Pôrod doma bola najlepšia voľba, akú som v živote urobila. Pôrod s blízkymi ženami, ktoré ma poznajú a majú rady, je neopísateľná vec. Ten pokoj, mier a pohoda, do ktorej sa moja dcéra narodila, to by mala zažiť každá žena. Dodnes som si istá, že sa v ten deň zrodila nielen moja dcéra, ale aj moja veľká sila,” tvrdí Saša o svojom treťom pôrode v domácom prostredí.

Ženy, ktoré sa rozhodnú pre pôrod doma, sú zväčša druho- alebo treťorodičky. Ich prvý pôrod v nemocnici neprebehol ideálne, často sú traumatizované a majú obavy z ďalšieho pôrodu v nemocnici. Už neveria, že nemocnica im dokáže zabezpečiť intímne a bezpečné prostredie na pôrod. Iným prekáža stechnizovaný postup, povinná niekoľkodňová hospitalizácia či hodiny trvajúce odlúčenie od bábätka po pôrode.

Štatistiky o tom, koľko je na Slovensku ročne plánovaných domácich pôrodov, neexistujú. Môžeme sa domnievať, že nárast počtu domácich pôrodov u nás kopíruje situáciu v Českej republike. Tam sa v roku 1990 narodilo doma 16 detí. V roku 2009 to bolo už 150 detí.

Silvia už pri prvom dieťati váhala, či rodiť doma. „Vtedy som však ešte verila, že v nemocnici je to naozaj také, ako to chce mama, pokiaľ sa nebojuje o život.“ Na pôrod v nemocnici nemá dobré spomienky. „Doktori spanikárili, lebo synovi začali klesať ozvy, preto sa ho snažili dostať rýchlo von tak, že mi tlačili na brucho.” Silvii následne praskol krčok maternice a mala pocit, ako keby upadala do bezvedomia. Na zvyšok pôrodu si veľmi nepamätá. „Keby ma všetci nechali na pokoji, tak je to oveľa jednoduchšie. V podstate mi vôbec nepomohli,“ myslí si Silvia. Druhé dieťa porodila doma.

Petra z Bratislavy sa tiež rozhodla priviesť svoje druhé dieťa na svet doma. Tvrdí, že si uvedomovala možné riziká, ale celých deväť mesiacov cítila, že to tak má byť. K pôrodu doma sa s partnerom definitívne odhodlali po poslednej návšteve gynekológa. „Zrazu na ultrazvuku začal vidieť veci a povedal, že pre istotu pôrod vyvoláme, že pôjdem do nemocnice na tri dni a dokonca ma varoval, že sa to môže skončiť aj cisárskym rezom.” Svoj zdravotný stav Petra konzultovala aj s iným lekárom a ten ju ubezpečil, že nie je dôvod na hospitalizáciu. Petrin pôrod doma prebehol bez komplikácií. Dcéru mala po pôrode stále pri sebe. „Som s dcérou silno pripútaná a cítim, že je to pre ňu silný základ. V nemocnici ide dieťa rýchlo na váhu, odmerať, urobiť vyšetrenia. Doma bola váha a miery posledné veci, ktoré boli podstatné.” Pri prvom pôrode v nemocnici Petre syna zobrali, lebo bola chorá. Presviedčali ju, že ešte bude mať dosť času s ním byť.

.je to hazard?
Žiadna zo žien, ktorá sa rozhodne porodiť svoje dieťa doma, nechce ohroziť život alebo zdravie seba alebo svojho bábätka. Každá verí, že robí dobrú vec a že za prítomnosti pôrodnej asistentky je pôrod v domácom prostredí bezpečný. Doktori však pôrod doma považujú za hazard so životom dieťaťa a matky. Wiliam Lokša z hainburskej nemocnice by ich dokonca zakázal. „Popôrodných komplikácií u žien pribúda – prirastené placenty, krvácania... Keď sa niečo také udeje doma, žena vykrváca a zomrie. O dieťati ani nehovorím. Je to veľké riziko.”

Peter Kaščák, prednosta pôrodníckej kliniky v Trenčíne, s ním súhlasí: „Pôrod je prirodzená záležitosť, ktorá by naozaj často prebehla bezpečne a bez problémov aj doma. Ale fyziologický pôrod je retrospektívna diagnóza; čiže až keď to všetko prebehne, spätne môžem povedať, že toto bol fyziologický pôrod. Dopredu to nikdy neviem a doma bezpečnosť garantovať neviem.“

Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, má iný názor: „Lekári poukazujú na riziká domácich pôrodov, ale nepoukazujú na riziká cisárskych rezov, na riziká pôrodov v nemocniciach, pretože aj tam dochádza k pochybeniam, k poškodeniam zdravia žien aj detí. Lenže keď ide o inštitucionalizovanú záležitosť, ako keby to nebolo podstatné.”

Holandsko má najvyšší počet domácich pôrodov na svete. Hoci dodnes takmer každá tretia Holanďanka privedie svoje dieťa na svet doma, čísla domácich pôrodov klesajú. Veľa odborníkov totiž začalo spájať domáce pôrody s detskou úmrtnosťou, ktorá je v Holandsku vyššia ako vo väčšine krajín západnej Európy. Žiadna štúdia však zatiaľ túto spojitosť nepotvrdila.

Vedecké štúdie zo sveta prichádzajú s rôznymi výsledkami: v jednej kanadskej štúdii, kde porovnávali nízkorizikové rodičky, nezistili rozdiel v detskej úmrtnosti medzi domácim a nemocničným pôrodom; v inej štúdii z USA bola detská úmrtnosť pri pôrode doma raz taká vysoká. Obe štúdie sa zhodujú na tom, že pri nemocničnom pôrode dochádza k vyššej morbidite (chorobnosti) žien vinou výraznejších zásahov (nástrih, epidurálna analgézia atď.), vyššiemu počtu cisárskych rezov a väčšej pravdepodobnosti krvácania a infekcií. Dalo by sa tak povedať, že pôrod doma môže prebehnúť bezpečne. No ak sa doma niečo pokazí, následky sú vážnejšie. V pôrodniciach sa môže pokaziť viac vecí pre zbytočné zásahy, ale komplikácie zvyčajne smrteľné nie sú.

Problémom domácich pôrodov na Slovensku je aj chýbajúca legislatíva. Pôrod doma nie je na Slovensku zákonom upravený, a preto ho veľa ľudí považuje za nelegálny. Práve z tohto dôvodu ženy zväčša svojho gynekológa o rozhodnutí rodiť doma vopred neinformujú.
„Pôrody doma nie sú zakázané. Nikto vám nemôže zakázať rodiť doma, ak sa vy takto rozhodnete. Mediálne sa to však komunikuje iným spôsobom, aby sa ženy od pôrodov doma odradili,” tvrdí Iveta Lazorová.
Nedostatočná legislatíva spôsobuje, že pôrodných asistentiek, ktoré by boli ochotné prísť k domácemu pôrodu, je málo. Navyše ich zdravotná poisťovňa ani neprepláca. Zákon neurčuje, dokedy ešte koná pôrodná asistentka a kedy by už mal nastúpiť lekár a nemocnica. „Každá pôrodná asistentka si musí uvedomiť, že ide do veľkého rizika a mieru tohto rizika musí znášať. Aj samotná žena musí rátať s tým, že berie na seba časť zodpovednosti za svoje rozhodnutie,“ myslí si Iveta Lazorová. Ak by pri plánovanom domácom pôrode nastali komplikácie a bolo by ohrozené zdravie rodiacej ženy alebo dieťaťa, je možné vyvodiť trestno-právne dôsledky.

Pôrod v domácom prostredí na Slovensku môže byť riskantný pre chýbajúcu záchrannú sieť, neschopnosť zabezpečiť rýchly presun ženy alebo novorodenca do nemocnice v prípade komplikácií a nepripravenosť na takéto prípady. Žiadny z lekárov, s ktorými sme sa rozprávali, plánovaný domáci pôrod neodporúčal. Jozef Záhumenský, prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice v Trnave, si dokonca myslí, že ženy, ktoré rodia doma, určitým spôsobom bojujú proti spoločnosti a chcú dokázať, že sú iné, alternatívne. „Kto chce rodiť doma, bude rodiť doma. Dôležité je, že o tom môže napísať blog alebo príspevok na sociálne siete.“

Petra protestuje: „Pôrod nie je čin, ktorým by žena išla niečo manifestovať. Moje pohnútky boli úplne iné. Tie príšerné priestory v nemocnici, tá príšerná neochota sestričiek a infekcie ma prosto odradili.“ Petra aj Silvia tvrdia, že ak by pri nasledujúcom dieťati bola možnosť rodiť s takými podmienkami, aké mali doma, a s tým, že doktor by bol k dispozícii, ak by nastali problémy, určite by zvolili takú možnosť. V zahraničí existujú pôrodné domy, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v tesnej blízkosti nemocnice alebo sú jej súčasťou. Je v nich vytvorená príjemná domáca atmosféra a pri pôrodoch asistujú pôrodné asistentky. Pôrodné domy tak predstavujú kompromis medzi nemocničným pôrodom a pôrodom doma.

Slovenskí pôrodníci by nemali mávať rukou nad ženami, ktoré rodia doma alebo v zahraničí, ale pýtať sa, čo im v našom pôrodníctve chýba a čo zmeniť, aby im pôrodný azyl ani nezišiel na um.

.autorky sú spolupracovníčky .týždňa

.diskusia
.neprehliadnite