Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Chcem pôrodnú asistentku!

.iveta Aldana .veronika Pizano .lucia Lišiaková .časopis .spoločnosť

Sedíme v kaviarni s pôrodnou asistentku, ktorá už dlhé roky pracuje v jednej z bratislavských pôrodníc. Chceme zistiť viac o tom, ako celý systém funguje. Príjemná usmiata pani, s ktorou hovoríme o pomeroch v našom pôrodníctve, napokon požiada o anonymitu.

Sedíme v kaviarni s pôrodnou asistentku, ktorá už dlhé roky pracuje v jednej z bratislavských pôrodníc. Chceme zistiť viac o tom, ako celý systém funguje. Príjemná usmiata pani, s ktorou hovoríme o pomeroch v našom pôrodníctve, napokon požiada o anonymitu.

Kedysi vraj v pôrodniciach pracovali len pôrodné baby, ktoré si už odžili vlastné pôrody. Vďaka tomu dokázali pochopiť rodiace ženy a chápať ich potreby. Po pôrode navštevovali čerstvé matky v ich domovoch a poskytovali im podporu pri starostlivosti o seba aj o novorodenca. Časť ich pracovného úväzku predstavovala prácu po boku lekára v ambulancii a časť úväzku bola terénna činnosť. Vzdelanie získali v nadstavbových odboroch na stredných zdravotníckych školách.

Dnes musí každá budúca pôrodná asistentka študovať na vysokej škole. Nielenže musí mať všetky potrebné vedomosti o tehotenstve, pôrode a šestonedelí, ale musí vedieť asistovať lekárovi pri patologických pôrodoch a absolvovať aj psychologickú prípravu. Každá uchádzačka o túto prácu musí pod dohľadom pôrodníka odviesť sama aspoň 30 fyziologických pôrodov (ide o pôrod, keď sa dieťa narodilo v rozmedzí vypočítaného termínu, v normálnej polohe, javí známky života a pôrod prebehol bez vážnejších komplikácií).

„V dnešných časoch, keď si stále viac rodičiek zazmluvňuje svojho pôrodníka, je oveľa ťažšie túto požiadavku naplniť,“ hovorí pôrodná asistentka. Väčšina rodiacich žien sa totiž vôbec nestretla s pôrodnou asistentkou, ktorá by – okrem notorických úkonov ako odoberanie rôznych telesných tekutín, nasadzovania kardiografu či zapisovania anamnézy – sama vyhodnocovala výsledky vyšetrení. Zaužívaná predstava žien aj celej verejnosti je, že na to je lekár.

Pritom rozsah právomocí pôrodných asistentiek je oveľa širší. Upravuje ho vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR a podľa nej sa povinnosti pôrodnej asistentky rozdeľujú na tri hlavné skupiny – starostlivosť o tehotnú ženu, starostlivosť o rodiacu ženu a starostlivosť o ženu po pôrode.

.čo vlastne robí
Pôrodná asistentka podľa vyhlášky sleduje ženu počas tehotenstva s fyziologickým tehotenstvom (tehotenstvo prebiehajúce normálne, bez odchýlok od normy), monitoruje jeho priebeh a identifikuje varovné signály abnormalít u matky alebo plodu, ktoré si vyžadujú lekársku starostlivosť. Sleduje plod v maternici pomocou prístrojov, vyhotovuje a hodnotí kardiotokografický záznam. A samozrejme vykonáva aj psychofyzickú prípravu tehotnej ženy na pôrod.

V skutočnosti sa však pôrodné asistentky zaoberajú v predpôrodnej fáze zväčša len predpôrodnou prípravou. Jana Žukovičová, ktorá vedie predpôrodné kurzy v Martine, je presvedčená, že predpôrodná príprava rodičkám výrazne pomáha: „Psychoprofylaktická príprava pomáha žene byť menej vystresovaná, vedieť vopred o priebehu a možnostiach pôrodu, čo vedie k väčšej spokojnosti aj k tomu, že žena má dobrý zážitok z pôrodu a neberie ho ako celoživotnú traumu.“ Dodáva však, že organizovanie týchto kurzov je problematické. Navyše je ich málo, chýbajú totiž pôrodné asistentky, ktoré by ich robili. No zároveň sa informácie o takýchto kurzoch často nedostanú od gynekológov k pacientkam. Väčšinou sú kurzy spoplatnené, nie každá žena si ich môže dovoliť a zo zdravotných poisťovní niektoré kurzy hradí iba Union. V menších mestách takéto kurzy často ani nie sú.

Pri prebiehajúcom pôrode pôrodná asistentka sleduje zdravotný stav rodičky a plodu, posudzuje priebeh a postup pôrodu a rodičku psychicky podporuje. Pôrodná asistentka by tiež mala rodiacej matke vedieť odporučiť výber nefarmakologických metód na zmierňovanie a zvládnutie pôrodných bolestí a alternatívne spôsoby vedenia pôrodu. Pôrodná asistentka podľa tejto vyhlášky je dokonca oprávnená odviesť fyziologický pôrod vrátane pôrodu, pri ktorom sa vyžaduje epiziotómia.

Úloha pôrodnej asistentky je dôležitá najmä pre psychiku rodičky. Jedna z rodičiek, ktoré sme oslovili, povedala: „Pôrodná asistentka mi bola psychickou oporou. Vedela, čo chcem a čo nie, a všetko rešpektovala.“ Táto rodička svoju pôrodnú asistentku spoznala na predpôrodnom kurze. Pri jej pôrode mohla byť asistentka len vďaka tomu, že v pôrodnici aj pracuje, tak v nej mohla byť aj mimo služby. Rodička si ju však nemohla zaplatiť oficiálne, tak jej služby uhradila priamo.

Iná prvorodička spomína na pôrodnú asistentku v nemocnici v Banskej Štiavnici takto: „Išla mi doslova na nervy, nesprávala sa vôbec prívetivo, mala som pocit, že sa mi priam vysmieva. Necítila som v nej oporu, vôbec mi nepomohla ani počas prvej doby pôrodnej.“ Táto rodička si asistentku sama nevybrala. Venovala sa jej tá, ktorá mala práve službu v nemocnici. Ak by mala pacientka možnosť zvoliť si takú pôrodnú asistentku, ktorá pôsobí samostatne, jej prístup by bol zrejme iný.

Samostatne pôsobiaca pôrodná asistentka pristupuje k žene, ktorá sa na ňu obráti, ako ku klientke. Dodáva jej všestrannú podporu, no k tomu, aby viedla pôrod samostatne v nemocnici, sa nedostane. Ak nepracuje v nemocničnom zariadení, v ktorom chce rodička rodiť, musela by uzavrieť s týmto zariadením zmluvu o spolupráci. Ak v ňom aj pracuje, rodička musí požiadať vedenie nemocnice, aby pôrodná asistentka mohla odviesť pôrod bez prítomnosti lekára. Výber konkrétnej pôrodnej asistentky je spoplatnený, ale túto možnosť neponúkajú všetky nemocnice.

„Pôrodná asistentka u nás úplne stratila postavenie samostatného poskytovateľa starostlivosti o ženu a dieťa, pretože monitorovanie fyziologického tehotenstva a fyziologického pôrodu prešlo do kompetencií gynekológov a starostlivosť o novorodenca do rúk detskej sestry a detského lekára,“ konštatuje prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová. V praxi im teda nie je umožnené, aby naplno uplatnili svoje vzdelanie a schopnosti. Sú v pozícii pasívnych vykonávateliek lekárskych pokynov.

Navyše, pôrodné asistentky, tak ako aj všetky ostatné medicínske odbornosti, poskytujú zdravotnú starostlivosť na základe vypracovanej koncepcie pôrodnej asistencie a ich kompetencie sú legislatívne vymedzené. Platná legislatíva tiež katalógom výkonov vymedzuje konkrétne výkony zdravotnej starostlivosti, uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia podľa jednotlivých odborností. Výkony, ktoré vykonávajú pôrodné asistentky, nie sú totožné s výkonmi určenými pre gynekológiu a pôrodníctvo. Odvádzanie fyziologického pôrodu medzi výkonmi pôrodných asistentiek nefiguruje.

Prečo je to tak, vysvetľuje Lazorová: „V západných krajinách poisťovňa veľakrát ani nepreplatí lekárovi fyziologický pôrod, pretože to primárne nie je jeho kompetencia. Jeho kompetencia je liečiť chorobu, diagnostikovať patológiu a podobne. Na Slovensku, ako iste vieme, je vysoká miera korupcie práve v zdravotníctve. Ženy platia za výber konkrétneho pôrodníka a preto je logické, že sa lekári týchto príjmov nechcú vzdať. Sú to pre nich relatívne ľahko zarobené a isté peniaze a preto je ich postoj logický.”

.po pôrode
Do tretej skupiny toho, čo vykonáva pôrodná asistentka, patria popôrodné úkony. Vykonáva prvé ošetrenie novorodenca, zabezpečuje jeho včasné priloženie k prsníku matky. U matky sleduje priebeh šestonedelia a poskytuje jej podporu pri dojčení. Starostlivosť o šestonedieľku po pôrode taktiež zahŕňa návštevy v rodine, sledovanie jej zdravotného stavu po pôrode a pomoc pri starostlivosti o dieťa.

Na papieri to vyzerá dobre. Realita je však taká, že na stránke Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek nájdete len desať pôrodných asistentiek s licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. A z nich len polovica má zmluvu s poisťovňou, vždy ide o Union.

Tá ako jediná na Slovensku uhrádza zdravotnú starostlivosť pod názvom pôrodná asistencia a uzatvára zmluvy s pôrodnými asistentkami na výkon samostatnej praxe na základe licencie. Úlohu tu zohráva to, že Union má holandského majiteľa, a tak poisťovňa prebrala model podobný tomu v Holandsku, kde starostlivosť poskytovaná pôrodnou asistentkou je plne hradená zo zdravotného poistenia. Pôrodná asistentka sa tam stará o tehotné ženy v primárnej aj v sekundárnej starostlivosti, odvádza aj fyziologický pôrod.

Naše pôrodné asistentky však nemajú preplácané všetky výkony pri fyziologickom pôrode a už vôbec nie v ambulantnej sfére. Pôrod je v SR štandardne vedený ako výkon v ústavnom zariadení. A kým poisťovňa Dôvera a Všeobecná zdravotná poisťovňa po našom oslovení len stroho konštatovali, že uhrádzajú len výkony v súlade s Nariadením vlády SR č. 226/2005 o výške úhrady za zdravotnú starostlivosť, z poisťovne Union prišlo vyjadrenie, ktorým poisťovňa dáva najavo otvorenosť voči ďalšej zmene: „Vzdelávanie pôrodných asistentiek sa posunulo na univerzitnú pôdu a stalo sa regulovaným povolaním. Starostlivosť pôrodnej asistentky v prirodzenom sociálnom prostredí ženy prináša spokojnosť žien a podporí humanizáciu v starostlivosti o dieťa a matku. Prínos takejto formy starostlivosti je nespochybniteľný,“ napísala hovorkyňa Unionu Judita Smatanová.

Aj Svetová zdravotnícka organizácia odporúča túto formu zdravotnej starostlivosti, ideálne pri integrácii do celkovej zdravotnej starostlivosti. Pri odporúčaniach sa pritom hovorí o ženách, ktoré majú bezproblémové fyziologické tehotenstvo a bezrizikový pôrod.

Štúdia z roku 2013 pod vedením profesorky Jane Sandallovej z King's College v Londýne analyzovala model kontinuálnej starostlivosti pod vedením pôrodnej asistentky s inými modelmi starostlivosti o rodičky a deti na základe porovnávania 13 štúdií, ktoré celkovo zahŕňali 16 242 žien. Štúdia konštatovala, že v modeli starostlivosti s pôrodnou asistentkou ženy častejšie rodili spontánne vaginálne, menej často mali inštrumentálny pôrod (s kliešťami alebo vákuumextraktorom), menej často rodili s analgéziou (epidurálom), s epiziotómiou (nástrihom hrádze) a taktiež bol u nich menej pravdepodobný predčasný pôrod. Na druhú stranu bola u týchto žien dlhšia priemerná dĺžka pôrodu.

.práca na licenciu
V európskych štátoch nie je nič výnimočné, že pôrodné asistentky poskytujú starostlivosť ako samostatný výkon povolania a nefungujú len ako zamestnankyne nemocníc. V niektorých krajinách, ako je už spomínané Holandsko, ale aj Švédsko, Fínsko, či Francúzsko je 70 až 75 percent pôrodov vedených pôrodnou asistentkou. Samozrejme, v prípade komplikácií preberá o rodičku starostlivosť lekár. Pre väčšinu týchto systémov starostlivosti je charakteristické, že pôrodné asistentky a gynekológovia vzájomne rešpektujú svoje úlohy a postavenie v pôrodníckej starostlivosti, preto môžu efektívne spolupracovať, a nie konkurovať si navzájom.

„Ak sa pozriete do Holandska, Francúzska alebo Nemecka, iba malá časť pôrodných asistentiek pracuje v nemocniciach ako zamestnankyne. Väčšina z nich pracuje na licenciu na samostatnú prax, majú svoje ambulancie a každá tehotná žena má svoju pôrodnú asistentku, ktorá so ženou pracuje, vyselektuje možné riziká, možné očakávané problémy z jej anamnézy a ak žena nie je fyziologicky tehotná a je tam nejaký problém, pošle ženu k lekárovi. Pôrodná asistentka vedie ženu k tomu, že tehotenstvo bude ukončené fyziologickým pôrodom a pripravuje ju naň. Žena si potom túto asistentku berie k pôrodu do pôrodnice, ktorú si vybrala, alebo rodí doma,“ hovorí Lazorová.

Tento model starostlivosti prináša aj finančné úspory. V roku 2010 odhadla česká Únia pôrodných asistentiek, že pri 100 tisíc pôrodoch ročne by poisťovne v Českej republike ušetrili minimálne 206,5 miliónov českých korún (v tej dobe vyše 8 miliónov eur), ak by sa o rodičky starali pôrodné asistentky.

V roku 2009 vypracovala Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek projekt samostatnej praxe pôrodných asistentiek, v ktorom navrhovala systém starostlivosti o tehotnú ženu podobný tým, ktoré už bežne fungujú vo väčšine štátov EÚ. Navrhovala, aby tehotná žena primárne navštevovala pôrodnú asistentku, v prípade, že je zdravá a nemá žiadne komplikácie, s poukázaním aj na úsporu financií oproti systému pravidelných návštev u lekára. Žiadala sprevádzanie ženy svojou pôrodnou asistentkou počas pôrodu v zdravotníckom zariadení alebo kdekoľvek sa žena rozhodne rodiť, starostlivosť v šestonedelí a tiež starostlivosť o novorodenca a dojčenie pôrodnou asistentkou. Po predložení projektu Ministerstvu zdravotníctva SR a zdravotným poisťovniam sa však podľa Lazorovej začali ozývať lekári, ktorí so zmenou nesúhlasili.

Primár gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Trenčíne, Peter Kaščák, tvrdí, že lekári sa tejto inciatíve nebránia: „Snaha o zmenu systému bola pár rokov dozadu, ale ako keby sama utíchla. Momentálne sa o tom až toľko nehovorí. Nie je to preto, že by lekári do toho vstúpili a umlčiavali pôrodné asistentky. Je však iné, ak si budeme pri káve hovoriť, že ja by som chcel zajtra vyjsť sám na Gerlachovský štít, ale keď naň chcete vyjsť, musíte pre to robiť postupné kroky, kým sa naň dostanete. A to platí aj pre toto. Je jedna vec o tom hovoriť, čo by sme chceli vybudovať, ale reálne nájdete málo pôrodných asistentiek, ktoré budú chcieť prebrať celú zodpovednosť.“

Za súčasný stav si vo veľkej miere môžu pôrodné asistentky samy. Ťažko je dosiahnuť zmenu v systéme, pokiaľ tých, ktoré ju naozaj chcú, je málo. Väčšina je so svojou momentálnou náplňou práce spokojná a nemá potrebu niečo meniť. Chcú ostať v bezpečí zabehaných koľají. Ak aj s dnešným stavom nesúhlasia, ťažko sa im vystupuje z anonymity, boja sa ozvať, nechcú byť menované.

„Pôrodné asistentky je veľmi ťažké zmobilizovať, ako keby nežili, nie sú motivované. Na Slovensku máme 3200 pôrodných asistentiek a ich priemerný vek je 48 rokov. Mladé dievčatá skončia školu a ani nenastúpia pracovať do našich pôrodníc, idú do zahraničia. A tie staršie sa buď boja ozvať, alebo sú spokojné s tým, čo tu je,“ hovorí Lazorová. Nakoniec dodáva, že dospeli k presvedčeniu, že zmena musí prísť zdola, od samotných žien, ktoré to budú žiadať.

.autorky sú spolupracovníčky .týždňa

.diskusia
.neprehliadnite